reklama

Detský Domov Harmónia - Vianočná zbierka

Je dobré mať prístav, kam sa môžeme vrátiť, je dobré mať miesto plné opory. Aj keď sme museli veľa vecí stratiť, aj keď rodinný krb dávno nehorí, sme šťastné, že ste s nami, ako otcovia a mamy, čo prikryjú nás krídlami, keď starosti sú nad nami, tak spievame všetkým, Ty i Ja, nech žije naša Harmónia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Modra - Harmonia - pár kilometrov za Bratislavou, smer Svätý Jur - Pezinok - Modra. Odbočka z hlavnej cesty, stará neudržiavaná cesta, rozbitý asfalt, areál z hlavnej cesty nerozpoznateľný. Parkujeme pred starým, ošarpaným domom s opadávajúcou omietkou, práchnivými okenicami natretými na žlto pred mnohými mnohými mesiacmi...či rokmi? Otvára nám príjemná a sympatická vychovávateľka a ja sa rozhliadam a dozvedám....

..... sú tu dve každý deň. Na smeny. "Rodič" na krátky a dlhý týždeň. Striedajú sa s ďalšími dvoma. Nie sú tu na tie deti samé. Majú aj pomocnú ruku, aj sociálnu posilu, aj riaditeľa... S našou firmou som zorganizovala pred Vianocami jednu z ďalších "free activities" - zbierka práve pre tento domov. Mojej známej sa nápad zapáčil a spravila zbierku aj vo svjoej firme, a tak sme spolu nazbierali skoro za polovicu Avie. Doniesli sme všeličo - od hračiek, cez oblečenie, knihy, riad, hry, až po bicykel či písací stôl so stoličkou na kolieskach - a to sme ešte neskončili. Ešte sa má doniesť sedacia súprava, počítač, rozťahovacie válendy, ale to sa zrealizuje až v januári....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

...otvára nám príjemná a sympatická vychovávateľka a ja sa rozhliadam a dozvedám... Pri vstupe nám padne do oka hneď pár riadkov napísaných na stene:

Je dobré mať prístav, kam sa môžeme vrátiť,

je dobré mať miesto plné opory.

Aj keď sme museli veľa vecí stratiť,

aj keď rodinný krb dávno nehorí,

sme šťastné, že ste s nami, ako otcovia a mamy,

čo prikryjú nás krídlami, keď starosti sú nad nami,

tak spievame všetkým, Ty i Ja, nech žije naša Harmónia.

Pri prečítaní mi prebehli zimomriavky po tele..kto to vymyslel, kto to zložil? Tie deti? "rodinný krb dávno nehorí"?... Tie deti?.. Smutné. Skutočné? Zimomriavky. Zamyslenie. Srdce. Au...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Úsmev sa mi vracia na tvár - po schodoch sa zbiehajú deti, ktoré sa už stihli vrátiť zo školy a kotúľajú sa dole ako rozsypané hrášky cup cup cup. Je ich asi 10. 15? (Dokopy v tomto domove je 27 detí, z toho 7 detí býva na Dobrej vode v samostatnom rodinnom dome ako jedna skupinka s vychovávateľom učiaca sa žiť a starať sa o seba samých.) Nie sú tu všetky, niektoré sú ešte v škole, vonku, alebo na ceste sem. Tí najmenší sa hneď vŕtajú v taškách, na ktoré majú dosah. Nemôžu si to všetko hneď naraz pobrať, vychovávateľky to musia predsa skontrolovať. Podeliť. Rozdeliť. Zaradiť. Ale niektoré hračky sme im predsa len dovolili zobrať, nech sa tešia. Však boli takí zvedaví! A nedočkaví. Aha, úsmev! Radosť. Smiech. Niektorí boli tichí. Asi sa hanbili. Zakríknutí. Rezignovaní? Zamyslení. Smutní? Blížia sa predsa Vianoce...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je pozoruhodné, že z 27 detí, ktoré sem vietor a osud zavial, je až 6 skupín súrodencov! Je to možné? Chápete? Tam dvaja bratia, tu iní dvaja bratia, tu sestra s dvomi bratmi, tam dve sestry a najrozkošnejší a najviac na seba podobajúci sa - štyria bratia.... Ako vajce vajcu. Majú pekný úsmev. Keď vyrastú, budú fešní. A tak sa pýtam: na čo "tamten" hore "dáva" tým, ktorí nechcú, a "berie" tým, ktorí úprimne chcú? Spravodlivosť? Aká? A čia? Má to tak byť? A prečo? Prichádza mi z toho nedobre. Hnevám sa v duchu. Hnev z beznádeje a z bezprávia, kde tie práva nezabezpečuje a nekontroluje človek..Teoreticky. Rozhodnutie - to hej, to je človečie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kopu nazbieraných vecí nechávame na prízemí pod schodami pri stromčeku - musí to prejsť kontrolou - a my ideme na prvé poschodie za deťmi, ktoré si už zobrali jednu veľkú igelitku plnú hračiek - dvaja bratia ju niesli - jeden krpec za jedno ucho, druhý krpec za druhé - spoločne to zvládnu, sami asi sotva - bratská súdržnosť? Žeby len v spojitosti s tou taškou? - I keď sú ešte malí, myslím, že to puto bratské dokáže byť silnejšie ako to "bežné", a ono to ešte dorastie do výšok... Na chodbe je po zemi veľa hračiek - a zrazu sa nik nechce učiť. Ale musia - je predsa poobedie, po škole a funguje tu istý režim, do ktorého medzi iným patrí aj učenie sa a domáce úlohy ešte pred večerou.

Domov je rozdelený na dve "akože rodiny". Každá vychovávateľka je "mamou" v jednej z nich. Jedna je naľavo, druhá napravo. Vchádzame do jednej z nich. Deti majú detské izby, je tu spoločná obývačka, spoločná kuchyňa, spoločná kúpeľňa - skoro ako doma. Aspoň takto sa deti naučia, resp. sa stretnú s tým, ako to funguje. A - koniec koncov - podaktorí z nich to vidia v prípade, keď idú na "prázdniny domov" raz za čas. Na sviatky. Ako to divne znie - na prázdniny domov. Nechcem nikoho súdiť. Ani nesúdim. Neodsudzujem. Možno im okolnosti iné východisko neumožňujú, možno nemali na výber. Nie je vždy na výber. Či? Nie je? Aj tunel ma dva konce a i keď je v ňom tma a nevidíš na koniec - konce sú dva... Biela - čierna. Hore - dole. Áno - nie. Dobre - zle. Vpred a vzad. A a Z. Dva konce a medzi nimi priestor...

V kuchyni na stole leží týždenný jedálniček, čo sa bude variť. Dievčatá sa môžu prizerať a priúčať, keď pomocnice pripravujú jedlo. A aj sa motajú okolo hrncov, tie -násťročné. Správne. Chodbou sa rozľahne bábätkovský džavot. Malé chlapčiatko, aha, aké rozkošné. Štvormesačný prípad klasika - "matka" ho nechala v nemocnici (aspoň že nie na smetisku) po pôrode. Asi nedostatok mlieka, či materského pudu? Každopádne si tento chlapček "uchová" spomienku na matku prinajmenšom vo svojom zdravotnom stave svojho srdca na celý život - v podobe srdečnej vady vďaka matkinmu životnému štýlu.

Už sa stmieva a deti by mali ísť pomaly večerať. Zberáme sa na odchod s rozčarovanými a zmiešanými pocitmi. Tomuto domovu treba pomôcť. Finančne, vecne, citovo... A ja viem, že tu určite nie som poslednýkrát...

Zuzana brugi Brugošová

Zuzana brugi Brugošová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nie, nie som závislá na káve. Pokiaľ ju mám každé ráno... :) Mám za to, že všetko sa chce keď sa dá, a že všetko sa deje pre niečo.A ako povedal H. B. Urgiba - šťastný to človek, ktorý sa vie zasmiať sám na sebe, bo bude mať pri sebe vždy niekoho, kto ho rozveselí :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu