Zuzana brugi Brugošová
Keď sa nedá v noci spať
O pár hodín sa budík chystá zazvoniť a spánok nie a nie prísť... ...Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce... Viečka sa zatvárajú síce poslušne, ako opona v divadle na konci hry, ale oči pod nimi aj tak behajú sprava doľava v spleti myšlienok. ...Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce... Myšlienky víria hladinu na oko pokojných spomienok, niektorých už dávno zabudnutých - resp. na zabudnutie želaných - načo sa k nim stále vracajú?! Plakať nad rozliatym mliekom už nemá cenu, rozum to vie, no srdce neposlúcha - racio zaspalo na vavrínoch, či kde sa fláka? ...Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce...