To, čo chce byť navždy uchované, bledne a zabúda sa; to, čo stojí za vyblednutie, sa neustále vracia.. Why? ...Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce... Zabolí, zosmutnie, i slza vypadne... Ďalšia. Pomôže? Nik nevie. Možno raz odľahne.. ...Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce... Slzu raz vystrieda veselý zážitok - úsmev sa mihne, a slza vyschne - kto ju chce? Na čo je. Nech odíde. Zamávam s radosťou, nemusí často chodiť. Ide sa ďalej, nie je to až také zlé; každé ráno je jeden malý nový začiatok... ...Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce...
To, čo už odišlo, nech tam aj ostane; to, čo sa zmýlilo, nech nájde cestu späť. Čo sa má vrátiť, nech na tom pracuje; otváram pomyslenú bránu a mosty zalievam vodou, aby sa náhodou nespálili; čo je už v nenávratne a bez hodnoty, bez zmyslu, nech sa ani neotáča, ešte i drievko priložím, hor oheň, páľ, dokonca blč! ...Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce...
Prichádza vráska, rastie, bo má silu tmavej noci a so sebou posilu - trápenie a smútok. Protiútok štartuje hnev a výčitka. Daj pokoj! Čo je už uzavreté, treba nechať ísť. Zvlášť to, čo nemá vlastnú spiatočku. Choď už! Možno príde ľúto, že odišiel kus z nás; možno príde ľúto, že ten kus bol odtrhnutý a bolel... bolí... bude bolieť... Ale všetko má vlastnosť regenerácie. Krok vpred, nie vzad. Pád na dno znamená, že je aspoň možnosť poriadne sa odraziť od zeme. Bez smútku by nebola radosť; bez pádov by nebol výstup; bez zrady by nebol spoľah. Bez slzy by sme neocenili úsmev; bez nenávisti by sme nevzhliadali k láske; bez samoty by sme neprahli po vzťahu... Všetko zlé je naozaj na niečo dobré. A všetko sa deje pre niečo. Všetko. Všetko nás môže niečo naučiť. Všetko nás smeruje - tam, kam nás smeruje. ...Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce...
Upratovanie plusov a mínusov z celého dňa, z celého života... uložiť kvetinky, slniečka, srdiečka; dobré, cenné, správne, milé, pozitívne - palec hore. Ostane špinavé, škaredé, zlé, bezcenné, zbytočné - teraz proces: aká sila? Priorita? Treba riešiť? Dá sa riešiť? Riešiť neriešiteľné? Do koša s tým, čisti myseľ! ...Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce... Neriešiteľná absurdita najviac brzdí a točíme sa v bludnom kruhu, ako trabant so zabuchnutou trávou vo dverách. A pritom stačí len otvoriť dvere... Mozog, rozum, vypni sa, už nerieš... Ráno bude nový deň. Nový začiatok. Nový nádych. Spánok dodá novej sily. Oko chytí nový pohľad. Pľúca vdýchnu nový kyslík. Zamračené sa vyjasní. Zamrznuté rozkvitne. Špinavé sa očistí. ...Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce... Príchod vôle krajšieho zajtrajška. Pokoj, kľud a zmier. Ráno zber dozretej energie a vykročenie správnou nohou s úsmevom na tvári. Viera v seba, vo svoj život, svoje rozhodnutia. ...Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce... Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce... Chce sa mi čo? Spať. Spať sa mi čo? Chce... A hľa! Spánok prichádza!
