reklama

Nádejní spisovatelia - ako začať? Alebo Kurz tvorivého písania

Máš pred sebou prázdny papier, v ruke pero. Napíš prvé písmeno, ktoré Ti napadne. Do stredu papiera. Ako vyzerá? Je tlačené, alebo písané? Veľké, alebo malé? Kebyže nevieš čítať, čo Ti to písmeno pripomína, čo v tebe asociuje? Na čo sa Ti podobá, ak si predstavíš, že to nie je písmeno?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)
Obrázok blogu

To bolo asi prvé cvičenie na Kurze tvorivého písania, ktoré viedol Daniel Hevier. Ja osobne mám 25 rokov, ale nebola som tam ani najmladšia, ani najstaršia. Zišlo sa nás tam okolo 20. Vekovo v rozpätí od 13 rokov až po... Tento kurz som našla úplnou náhodou, keď sme sa raz na našom babinci s mojou veľkou sestrou rozprávali o tom, ako by som sa rada viac venovala písaniu vo svojom voľnom čase, nakoľko ma to baví a ťahá niečo napísať, len neviem ako začať. A vtedy moja veľká sestra chytila notebook, pripojila sa na internet, že či nájdeme nejaké "niečo", čo by ma mohlo naštartovať. Aké jednoduché; že mi to nenapadlo skôr... Seminár, kurz, školenie, alebo niečo, však predsa musí byť na svete a na Slovensku a na nete niekto, kto dáva priestor začiatočníkom, nádejným spisovateľom, nie? Ako sa stane spisovateľ spisovateľom? Musí predsa niekde začať, či ide to samo od seba a to len ja sa neviem rozhýbať?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No a tak sme našli. Petržalská knižnica organizuje Kurz tvorivého písania, už druhý či tretí raz, pod vedením a v spolupráci s Danielom Hevierom. Hneď som sa toho chytila, že to skúsim. Čo môžem stratiť? Za pokus to stojí. A len 4 piatky po sebe, začiatok v novembri - lepšie ako sedieť doma pred televízorom, nie?

Na prvé stretnutie som išla troška s malou dušičkou a stiahnutým žalúdkom - skoro ako v škole pred skúškou. Ešte som aj 5 minút meškala - pamätáte si ten blbý pocit, keď ste vošli do triedy po zvonení, profesor už dávno v triede, a keď ste vošli, všetky oči na vás? Nepríjemné... Tak presne tak som sa cítila. V hlave sa mi premietalo, že čo keď tam budú samí dobrí spisovatelia, ktorí už niečo a ja ešte nič, čo ja amatér tu vôbec robím? A však ja neviem písať, čo keď tam po mne bude niekto niečo chcieť? Ale v pohode, prežila som, nebolo to až také hrozné. O pár minút zo mňa všetka tá akási tréma, či čo to bolo, opadla. Daniel si hneď so všetkými potykal, a to zbúralo akési tie neviditeľné bariéry a atmosféra sa uvoľnila. Príjemný človek. Štyri piatky utiekli ako voda, ani mi to tak nedošlo. Vždy na tých dvojhodinovkách ma Daniel tak namotivoval, že som si v duchu vždy aj vravela, že keď prídem domov, niečo napíšem... Lebo priamo na kurze sme nepísali, tam sme sa len "rozvíjali a štartovali". Nuž, ale kým som prišla domov, doľahla na mňa únava z celého dňa, podvedomie sa mi ospravedlnilo, že až o chvíľu, zajtra... a ani som sa nenazdala, a to "zajtra" už bol celý týždeň a znova bol piatok... Ale nevadí, aj tak mi to zdvihlo štartovaciu vlajku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

I keď som toho veľa nenapísala, neznamená to, že som sa "písaniu" ako takému nevenovala. Pretože začať písať a venovať sa písaniu, to nie je vyslovene len chytiť pero, papier a ísť slovo za slovom a vytvoriť hneď knihu. Patrí k tomu i akási spisovateľská hygiena. Musím povedať, že celý kurz a Danielova podpora ma posunula troška dopredu. Môj - a nielen môj, ale ako som sa na prvej hodine dozvedela a celkom ma to upokojilo - blok a blok viacerých bol, a myslím, že ešte aj je - že chcem písať, chcem, tá túžba a chtíč tam je, ale neviem ako začať. Mám blok. Mám to v hlave, ale neviem to dať na papier. Sadnem si k čistému zošitu, a jediné, čo spravím s perom je asi toľko, že zlomím vrchnák, alebo počarbem konček listu. A po čase vstanem od toho s vedomím, že "neskôr"... Liek na to, riešenie? No najprv si treba "vyčistiť stôl". Začať odznova. Uvedomiť si, že žijeme preto, aby sme písali. Vstávať s myšlienkou "písať", prežiť deň v podvedomí so slovíčkom "písať", zaspávať s vedomím na slovíčko "písať". Písať, písať, písať. Mám blok? Musíme ho zbúrať. Paradoxne nie nevyhnutne písaním. Práveže i inými druhmi umenia - maľovaním, kreslením, architektúrou, hudbou - aby sme sa rozvíjali, rozvíjali naše vnútro, rozvíjali našu tvorivosť, myšlienky, fantáziu. Skúsiť to sám na sebe, alebo len ísť sa pozrieť do nejakej galérie, na koncert... Túžba niečo napísať nám zväzuje ruky. Túžime niečo napísať, len nevieme ako, ale chceme - treba sa uvoľniť - psychicky, i fyzicky. Nechaj svoju ruku písať, čo ona chce, nie čo ty chceš. Ďalšie cvičenie? Skús napísať slovo a k tomu slovu pridávaj ďalšie, čo sa k nemu hodí - nedávaj dopredu tvar svojmu útvaru... Ani maliar niekedy nevie, čo bude na plátne. Postaví sa pred prázdne plátno, začne čiarou, farbou, čmuhou. Dáva priestor svojej fantázii. Zahraj sa na "maliara s perom"...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď je pretlak - či už pozitívny (radosť, láska), alebo negatívny (smútok, bolesť) - ono to ide akosi ľahšie, samo od seba, a to chytí do ruky pero aj hocikto, aby to dal na papier - minimálne sa mu uľaví. Nemusí ani patriť do skupiny tých, pre ktorých je písanie dôležité a chcú sa mu venovať.

I čítanie je pri písaní dôležité. Pri čítaní knihy ju netreba zhltnúť hneď aj s dejom za jeden večer; všetko, čo si čítaš, ber tak, že to chceš zúžitkovať vo svojom písaní. Všímaj si jednotlivé slová. Vety. Metafory. Metafory nás nútia rozmýšľať, zamyslieť sa, rozvíjať našu myseľ, finálny názor. Keď si čítam knihu, uvedomujem si nielen dej, ale aj štýl. Už dávno mám pri posteli blbovníček s najzaujímavejšími a najpodarenejšími vetami, hláškami, myšlienkami z rôznych kníh, ktoré prešli mojimi rukami. S myšlienkami, ktoré vo mne zarezonovali, sa mi páčili, alebo stáli za to si ich zapamätať. Ako napríklad: "Oži už, prosím Ťa... je mi za tebou zima" (Pavel Hirax Baričák), alebo od Matkina: "City sa nemýlia, to rozum sa mýli" a "hráš s takými kartami, aké dostaneš"... A od Kay Pollak? "to, čo sa práve deje, ma chce niečo naučiť", alebo "si to Ty, kto si volí, ako si vysvetlí, čo vidí"... Má to niečo do seba...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A taktiež, ďalšia rada pre budúcich nádejných spispovateľov - majte pri sebe debilníček a zapisujte si, ak niečo zaujímavé počujete, vidíte, čítate, stretnete... Doma sa k tomu môžete vrátiť a rozvinúť to - vďaka debilníčku na to nezabudnete.

Mne ten kurz isto niečo dal - verím, že i ostatným - a som rada, že niekto niečo také realizuje. Nie je to prvý, ani posledný takýto Danielov kurz - dá sa nájsť na internete; myslím, že sa zúčastním i toho nasledujúceho - lebo žiadne dva nie sú rovnaké, každý je iný. A všetkým tým, ktorí majú blok ako ja, odporúčam túto motivačnú injekciu.

Zuzana brugi Brugošová

Zuzana brugi Brugošová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nie, nie som závislá na káve. Pokiaľ ju mám každé ráno... :) Mám za to, že všetko sa chce keď sa dá, a že všetko sa deje pre niečo.A ako povedal H. B. Urgiba - šťastný to človek, ktorý sa vie zasmiať sám na sebe, bo bude mať pri sebe vždy niekoho, kto ho rozveselí :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu